O mojom regióne - Brestov

Obec Brestov (maď. Boroszló) sa v odborných publikáciách, ale aj v archívnych dokumentoch spomína ako veľmi stará dedina. V roku 1272 sa uvádza ako šľachtická dedina.
Najstaršia písomná zmienka o obci sa nachádza vo varadínskom registri z roku 1219. Obec vznikla v 13. storočí na zákupnom práve. Od 18. storočia i v súčasnosti sa v písomnostiach vyskytuje už pod slovenským názvom Brestov, ktorý bol odvodený od listnatého stromu brest. Zachovala sa tu kontinuita pôvodného slovenského obyvateľstva zo stredoveku, a tak sa zachoval aj pôvodný slovenský názov, ktorý prešiel prirodzeným vývinom v slovenskej reči. Za portálneho súpisu Šarišskej stolice v roku 1427 obec Brestov patrila myšlianskemu prepoštstvu. Neskoršie patrila jezuitom. Po zrušení rehole prešla do vlastníctva študijného fondu. V roku 1831 sa Brestovčania aktívne zúčastnili na sedliackom povstaní. Obec Brestov leží v Košickej kotline, v doline rovnomenného potoka pod západnými výbežkami Slanských vrchov, vo výške okolo 300 metrov. Západnú časť chotára tvorí pahorkatina, východnú mierna vrchovina Slanských vrchov, ktorú tvoria mladotreťohorné usadeniny a sopečné horniny. Je obkolesená veľkým okruhom zmiešaného lesa. Lesy sú bohaté na zásoby vody. Chotár je hornatý, kopcovitý, len pri potôčiku sú malé rovinky. Na severovýchodnej a východnej časti obce vyčnievajú vysoké vrchy, s chotárnymi názvami Veľká Zobraná s dvoma vrcholmi (nadmorskou výškou 610 a 627 m) a je dobre viditeľná už zďaleká. Odtiaľ bol zameriavaný celý Šariš. Masív Zobranej má na severozápadnej strane výbežok s kótou 461,5 m, ktorý miestne obyvateľstvo pomenovalo Malá Zobraná. Na jej vrchole sa už v 9. - 10. storočí nachádzalo centrum pustovných mníchov - eremitov. Predpokladá sa, že toto misijné centrum na Malej Zobranej sa stalo zárodkom aj pre vytvorenie archidiakonátu v neďalekom Drienove, ktorý vznikol v rámci ujvárskeho archidiakonátu. Do neho patrili cirkvi z južnej časti Šarišskej stolice a zo severnej časti Abaujskej stolice. Na jej vrcholovej plošine sa aj v súčasnosti nachádzajú viditeľné terasy, pravdepodobne zvyšky dávneho osídlenia. Ďalej sa tam nachádza vrch s chotárnym názvom Sova hora, na ktorej je kamenná baňa - kameňolom, ktorý obsahuje pyroxenický andezit, stavebný kameň na cestné a pozemné stavby, ale aj ušľachtilé kamenárske výrobky a je využívaný od devätnásteho storočia na výrobu krížov, sôch, pomníkov na hroby, v posledných rokoch na stavbu diaľnic vo východoslovenskom regióne. V roku 1782 bol študijnou základinou postavený barokovo - klasicistický kostol, zasvätený sviatku Nanebovzatia Panny Márie (postavili ho jezuiti). Je dominantou obce Brestov. Je situovaný v severovýchodnej časti obce, do severne položených lesov, pod vrchom "Kalejova". Nachádzajú sa tam aj dve kamenné krstiteľnice z románskeho obdobia, ktoré patrili k vybaveniu farského kostola už od stredoveku. Jedna z nich bola umiestnená v presbytériu kostola a používala sa a stále sa používa pri krstoch detí. Druhá, vzácna ranogotická krstiteľnica, z prelomu 13. a 14.storočia bola 21. 2. 2011 vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku. Zaujímavosťou pre obec je obdobie roku 1840 - 1842, kedy brestovský farár Ján Bartosievics udržiaval blízky vzťah s vtedajším evanjelickým farárom v Rankovciach, významným slovenským spisovateľom Jonášom Záborským. Vzájomne sa navštevovali, o čom svedčia fakty z textov prózy Jonáša Záborského Básnici v 1. kapitole na s. 3 a v 2. kapitole na s. 5. Zaujímavý je aj ďalší fakt, že podľa vtedajšieho farára si Jonáš Záborský zvolil aj svoj pseudonym ("Bratoševič"). V strede obce je na kamennom podstavci postavená 5,5 metrová Socha Božského Srdca Ježišovho. V roku 2015 bola táto socha renovovaná. Pri ceste, ktorá vedie z Brestova do Mirkoviec bola okolo roku 1860 postavená a v roku 2012 renovovaná Kaplnka s namaľovaným obrazom Navštívenia Panny Márie. V prostriedku dediny sa v minulosti nachádzal Kaštieľ jezuitského rádu. V roku 1880 bol odkúpený a využíval sa na bývanie. Jezuitská záhrada, ktorú mnísi využívali na trávenie voľného času, prechádzky, prípadne na modlitby a rozjímanie, sa zachovala dodnes. Vinice, ktoré mnísi obhospodarovali, sa nezachovali. V Brestove (v lokalite "Paňski ľes", cca 1 km severovýchodne od Brestova) sa na kopci "Zamčisko" (chotárny názov), kóta 508, nachádzajú zvyšky zaniknutého stredovekého hrádku. Pravdepodobne bol postavený najskôr v druhej polovici 13. storočia a zanikol v 14. storočí. Objavený bol v roku 1975 pátrom J. Macákom. V roku 1984 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. V tejto lokalite sa dajú už pozorovať len terénne zásahy, mierne zarovnaný povrch a hlavne výraznú priekopu okolo celého hrádku. V súčasnosti je táto obec s prekrásnou okolitou prírodnou scenériou plynofikovaná, s verejným obecným vodovodom, opravenými cestami a chodníkmi, krásnym parkom a modernými rodinnými domami.